Lepšia krysa v kočíku ako opice na streche?

Síce sme oboje zažili, ale jednoznačnú odpoveď nemáme.

Keď vám náhodou ožije kočík a začne sa samovoľne hýbať - nemusí byť dôvodom šikmá plocha, na ktorej stojí. Môže v ňom byť krysa hľadajúca niečo na zahryznutie. A pozor - to sme nevedeli - krysy sú extrémne mrštné a vedia dobre skákať. Tá naša si odskočila z kanála a potom tam sklamaná zase ladným skokom vrátila. My sme zase zostali sklamaní reštauráciou, v ktorej sa to stalo, a tak sme  vyskočili zo stoličiek a dali sa na útek. Ale nebojte, to sa pravdepodobne stane len niekde v Ázii, napríklad na Bali. Takže v Prahe alebo Bratislave strach mať nemusíme. Snáď...

Opice na plechovej streche uprostred noci prebudia aj mŕtveho, nieto ešte unavených rodičov dvoch malých detí. Zvuky, ktoré by aj za bieleho dňa vyvolali rôzne neblahé myšlienky majú uprostred noci ešte dramatickejší efekt. A tak sme v ľahkej panike začali kontrolovať zámky na oknách a dverách a ukradomky pozorovali okolie domu spoza závesu. Opatrne, aby nás niekto - nevieme ešte kto - náhodou nezbadal. Bývali sme v odľahlejšej časti malej dediny, kde ani pes neštekol a líšky tam chodili dávať dobrú noc, takže to nám na kľude nepridalo. Nejedná sa náhodou o nejaký druh trestnej činnosti? Asi nie, hovoríme si, sme v Malajzii, tu je nízka kriminalita. Snáď...

Malajzia nás okúzlila najmä po kulinárskej stránke, skúsili sme všetky typické jedlá na ostrovoch Penang a Langkawi, kde sa pravá mágia s vareškou a kotlíkom odohráva na uliciach v stánkoch u street hawkers, prípadne na nočných trhoch. Pojedli sme všeličo a neohrnuli sme nos ani nad žabou.

Tá v človeku ani zďaleka nevyvolala také pocity ako kráľ ovocia Durian, nad ktorým ohrnie nos pri prvom stretnutí snáď každý, strašne prenikavo totiž zapácha. Chutí asi ako sladký cukrový melón zmiešaný so štedrou dávkou cesnaku a cibule. Prvé sústo prekvapí a poteší, tie ďalšie už nejak nechcú ísť dole hrdlom.

Elinka by si tiež už s nami niečo zakusla, zatiaľ sme jej dopriali len kašu, tak si to musela vynahradiť inak.

Rada sa takto zakusne aj do nás, ale posledné dni to už prestáva byť sranda, kedže sa dostavil ďalší vývojový krok - prerezávanie zubov...

Naša cesta sa chýli ku koncu, posledné dva týždne sme zase trávili v Thajsku na Koh Lante. Už pomaličky bilancujeme - nebolo to vždy jednoduché, ale snažili sme sa zrealizovať predsavzatia, ktoré sme si pred cestou dali a väčšinu sa nám podarilo splniť.

 
Ale to vám porozprávame osobne.
Sú pred nami už len dva dni, takže sa čoskoro uvidíme!
Tešíme sa!

Bali jsme tady

Bali - boli sme naň veľmi zvedaví...

Medzičasom sme tu už viac ako dva týždne, z čoho sme mali 10 dní posilu z Bratislavy, svoje vnúčatá prišli skontrolovať ich starí rodičia. David tento čas využil na to, aby vybavil pracovné záležitosti vo Vietname, takže v plnom počte sme boli len pár dní. Bol to trochu hektický čas, preto máme doteraz najväčší sklz v blogovaní.

Ale dosť bolo výhovoriek - hor sa na to!

Za naše pôsobisko na Bali sme zvolili mestečko Sanur na juhu ostrova. Vyhovuje nám, pretože tu je pokoj, turistov je tu síce dosť, ale chodníky (hurá, konečne ich máme) nie sú preplnené. 

Nočný život je tu prakticky rovný nule, takže v meste prevládajú hlavne staršie ročníky, prevažne z Austrálie a Holandska. Pláž tu je chránená koralovým útesom pred veľkými vlnami, ktoré na Bali tak priťahujú surfistov. To je druhý dôvod, prečo sme sa rozhodli pre Sanur, more je často bez vlnky a preto si ho tu ešte viac ako na Lante obľúbila Laura.

Doobedia trávime tentokrát v apartmáne, resp. pri bazéne v našej tienistej záhrade, na pláž chodíme väčšinou až poobede po sieste. 

Vyskúšali sme aj jogové štúdio, ale zatiaľ sme kvôli hektickým dňom nestihli zaviesť pravidelné navštevovanie lekcií.

Cestovanie po ostrove je možné prakticky len taxíkmi alebo v prenajatých autách so šoférmi. Tých tu je nespočetné množstvo a niekoľkokrát denne na nás pokrikujú: "Transport, transport! Maybe tomorrow?". Tento spôsob dopravy sme už aj vyskúšali, ale zistili sme, že Laurinke až tak nevyhovujú úzke kľukaté cesty a silné tlmiče dodávok. Takže musíme voliť len krátke výlety do okolia.

Boli sme si pozrieť chrám Ulu Watu na polostrove Bukit Badung, na ktorom je najzaujímavejšia jeho poloha, leží na vysokom brale nad morom, takže zhora je krásny výhľad na trieštiace sa vlny v hĺbke.Samotný chrám veľmi zaujímavý nie je, bol tam dosť veľký neporiadok.

Odtiaľ sme smerovali do mesta Jimbaran, ktoré je známe svojím rybím trhom a reštauráciami na pláži, ktoré sa špecializujú na ryby a morské plody. Musím priznať, že sme boli prekvapení pretože "hlavná" ulica bola pobrežná cesta, ktorú lemovalo niekoľko desiatok skoro navlas rovnakých reštaurácií. Najedli sme sa dobre, takže účel cesty bol splnený.

Posledná na programe bola Kuta, asi najživšie letovisko na Bali, kde je najväčšia koncentrácia hotelov a tým pádom aj turistov, preplnené ulice a rušný nočný život. A ešte tam majú obrovské shopping centrum priamo na pláži!

Druhý výlet sme smerovali do mesta Ubud, severne od Sanuru vo vnútrozemí. Ubud je považovaný za centrum umelcov, je tam veľmi veľa galérií, butikov balijských návrhárov a niekoĺko umeleckých múzeí, z ktorých jedno, Neka Museum, sme navštívili.

Krátky výlet sme si urobili aj do mesta Seminyak, ktorý je považovaný za dizajnérske centrum Bali. Mesto je podobné Sanuru, len je plné butikov, obchodov s oblečením a doplnkami.

Všetky mestá, ktoré sme na Bali zatiaľ navštívili - a boli to vlastne tie najznámejšie - výstižne popisuje naša obľúbená thajská fráza "same same but different".

To boli naše zážitky v kocke.

Aha, ešte musím spomenúť, že naše dve princezné navštívili salón krásy Chic, kde im pani kaderníčka spravila nový letný zostrih, na ktorý je hlavne Laurinka veľmi pyšná.

Elinka sa začala plaziť, zaujímajú ju hlavne naše topánky a nohy a občas si počíha aj na mravca, ktorého sa potom snaží chytiť (a keby sa to podarilo, dať do úst).