Síce sme oboje zažili, ale jednoznačnú odpoveď nemáme.
Keď vám náhodou ožije kočík a začne sa samovoľne hýbať - nemusí byť dôvodom šikmá plocha, na ktorej stojí. Môže v ňom byť krysa hľadajúca niečo na zahryznutie. A pozor - to sme nevedeli - krysy sú extrémne mrštné a vedia dobre skákať. Tá naša si odskočila z kanála a potom tam sklamaná zase ladným skokom vrátila. My sme zase zostali sklamaní reštauráciou, v ktorej sa to stalo, a tak sme vyskočili zo stoličiek a dali sa na útek. Ale nebojte, to sa pravdepodobne stane len niekde v Ázii, napríklad na Bali. Takže v Prahe alebo Bratislave strach mať nemusíme. Snáď...
Opice na plechovej streche uprostred noci prebudia aj mŕtveho, nieto ešte unavených rodičov dvoch malých detí. Zvuky, ktoré by aj za bieleho dňa vyvolali rôzne neblahé myšlienky majú uprostred noci ešte dramatickejší efekt. A tak sme v ľahkej panike začali kontrolovať zámky na oknách a dverách a ukradomky pozorovali okolie domu spoza závesu. Opatrne, aby nás niekto - nevieme ešte kto - náhodou nezbadal. Bývali sme v odľahlejšej časti malej dediny, kde ani pes neštekol a líšky tam chodili dávať dobrú noc, takže to nám na kľude nepridalo. Nejedná sa náhodou o nejaký druh trestnej činnosti? Asi nie, hovoríme si, sme v Malajzii, tu je nízka kriminalita. Snáď...
Malajzia nás okúzlila najmä po kulinárskej stránke, skúsili sme všetky typické jedlá na ostrovoch Penang a Langkawi, kde sa pravá mágia s vareškou a kotlíkom odohráva na uliciach v stánkoch u street hawkers, prípadne na nočných trhoch. Pojedli sme všeličo a neohrnuli sme nos ani nad žabou.
Tá v človeku ani zďaleka nevyvolala také pocity ako kráľ ovocia Durian, nad ktorým ohrnie nos pri prvom stretnutí snáď každý, strašne prenikavo totiž zapácha. Chutí asi ako sladký cukrový melón zmiešaný so štedrou dávkou cesnaku a cibule. Prvé sústo prekvapí a poteší, tie ďalšie už nejak nechcú ísť dole hrdlom.
Elinka by si tiež už s nami niečo zakusla, zatiaľ sme jej dopriali len kašu, tak si to musela vynahradiť inak.
Rada sa takto zakusne aj do nás, ale posledné dni to už prestáva byť sranda, kedže sa dostavil ďalší vývojový krok - prerezávanie zubov...
Naša cesta sa chýli ku koncu, posledné dva týždne sme zase trávili v Thajsku na Koh Lante. Už pomaličky bilancujeme - nebolo to vždy jednoduché, ale snažili sme sa zrealizovať predsavzatia, ktoré sme si pred cestou dali a väčšinu sa nám podarilo splniť.
Ale to vám porozprávame osobne.
Sú pred nami už len dva dni, takže sa čoskoro uvidíme!
Tešíme sa!
