Koh Lanta - prvé dojmy

Pred štyrmi dňami sme sa preplavili trajektom na tento malý ostrov v Andamanskom mori. Hneď sa nám zapáčil, jednak je tu relatívne málo turistov a tí, ktorí tu sú, sú hlavne rodiny s deťmi, ako inak z 99% Švédi. Na ostrove sú dve švédske školy, čo vysvetľuje, prečo tu pomerne veľa Švédov pobýva aj dlhodobejšie.

Naše ubytovanie u Rolfa (Švajčiar, ktorý má s thajskou manželkou 6 apartmánov v krásnej záhrade na kopci nad morom) sa nám bohužiaľ neosvedčilo. V noci sa dva susediace bary na hlavnej ceste pretekali, koho pesničky budú počuť až na druhej strane ostrova. Kto vyhral nevieme, ale my sme ich počuli.

Izba mala ešte jednu chybičku krásy, totiž, že sa v jej tajných zákutiach ukrývali hejná komárov, ktoré nás potom atakovali, pričom najviac si to odniesla Laurinka a Elinka, ktorú dobodali tam, kde nebola oblečená, aj napriek aplikácii repelentu...

David síce pol dňa trávil zabíjaním komárov, ale úspech nebol znateľný, súdiac podľa počtu bodnutí na Elinkinej tvári.

Laurinka si ako všade aj u Rolfa našla zábavku, krásne nám vždy vyzametala dlážku a občas nás rovnakým nástrojom aj učesala.

Po štyroch poloprebdetých nociach sme sa presťahovali do malého domčeka, ktorý máme len pre seba.

Laura sa tu krásne vybehá a vyskáče (v obývačke) a ešte si môže skočiť aj do mini bázenika na záhrade, resp. na priedomí (čo je trošku výstižnejší výraz, ale len pre slovenských insiderov). 

Hneď v prvý deň sme si našli svoje útočisko na pláži, má príznačné meno - Sanctuary. Je tam krásny bar, kde sa dobre cítia aj naše deti, cvičí sa tam vonku pri pláži joga a navyše tam aj výborne varia, takže tu trávime náš čas pri mori.

Pláže sú na Koh Lante krásne, aspoň tá naša, ktorá sa volá Phra Ae Beach (Long Beach), miestami je úplne prázdna, bez problémov sa dá nájsť pokojné miesto, nie je tu nátresk ako v Bibione.

Laura trénuje na Baywatch

Tomuto hovorí "kúpať sa v mori"

Elinka si o tom myslí své.

Vedeli sme, že ostrov nepatrí zrovna k mainstreamovým turistickým destináciám v Thajsku, ale napriek tomu sme boli prekvapení, že tu je dosť málo ľudí. Dozvedeli sme sa, že najmä kvôli nepokojom v Bangkoku pred pár mesiacmi je tento rok slabá sezóna, takže sa sa dá nájsť ubytovanie aj na poslednú chvíľu za priaznivé ceny.

Kedže náš dom je pomerne vysoko v kopci, nebavilo nás byť odkázáných na vlastné nohy a miestnych taxikárov, a tak sme sa rozhodli pre trochu nezávislosti a prenajali sme si vlastný tuktuk.

David sa osvedčil ako ostrieľaný motorkár, občas síce potrebuje 5-10 minút, než nahodí motory (Laurinka mi vždy oznámi: "Zase to tátovi nejde naštartovať."), ale inak sa veselo plížime slimačím tempom po cestách. Zatiaľ sme sa vybrali po pobrežnej ceste smerom na sever do hlavného mesta Ban Saladan vzdialeného 6 km. Samotné mesto sme ešte neprešli, zatiaľ sme tam boli len doplniť špajzu a chladničku a vyskúšali sme stánky s jedlom. 

Laura je tuktukom nadšená, strašne sa jej jazda páči, vždy si pospevuje a je pyšná, že má z nás najkrajšiu helmu s jej obľúbenou Hello Kitty. Keby mohla, nosila by ju stále...

Ďalšie cestovateľské zážitky z Koh Lanty sa dozviete nabudúce.